Inštitúcie

Národná banka Slovenska

www.nbs.sk

Národná banka Slovenska je centrálnou bankou SR, vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Od 1. januára 2009 – dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, sa stala súčasťou Eurosystému, tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny má prvotný cieľ udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne. V rámci Eurosystému je úlohou Národnej banky Slovenska prispievať k zabezpečeniu:

  1. menovej politiky,
  2. devízových operácií a devízových rezerv,
  3. vydávania eurových bankoviek a mincí,
  4. platobného styku ,
  5. zberu a zostavovania štatistík,
  6. medzinárodnej spolupráce,
  7. vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk,
  8. finančnej stability v eurozóne.

Ďalšou dôležitou úlohou Národnej banky Slovenska je výkon dohľadu nad finančným trhom. V oblasti finančného trhu prispieva Národná banka Slovenska k stabilite finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Pritom Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom, t. j. vykonáva dohľad nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, sprostredkovateľmi investičných služieb, burzami cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, podielovými fondmi a subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a ďalšími dohliadanými subjektmi slovenského finančného trhu.

Národná banka Slovenska kladie v medzinárodnej sfére dôraz na integráciu a spoluprácu v rámci európskych štruktúr. Od vstupu SR do Európskej únie (EÚ) dňa 1. mája 2004 je NBS členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a guvernér NBS je členom Generálnej rady Európskej centrálnej banky (ECB). Od 1. januára 2009, kedy bola v SR zavedená spoločná európska mena, sa NBS stala súčasťou Eurosystému a guvernér získal členstvo v Rade guvernérov ECB. NBS má možnosť vstupovať nepriamo do rozhodovacieho procesu orgánov EÚ, a to vo vybraných výboroch a pracovných skupinách Rady EÚ a Európskej komisie a Komisie pre záležitosti EÚ.

Národná banka Slovenska zbiera, zostavuje a zverejňuje rôzne druhy štatistík, ktoré slúžia predovšetkým na zabezpečenie výkonu menovej politiky a finančnej stability. Zostavovaná štatistika je plne harmonizovaná s požiadavkami Európskej centrálnej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií.

V záložke štatistika sú zverejnené údaje za oblasť menovej a finančnej štatistiky, štatistiky platobnej bilancie a štatistiky štvrťročných finančných účtov, údajové kategórie špeciálneho štandardu zverejňovania údajov (SDDS) a iné informácie súvisiace so zberom a zostavovaním uvedených štatistík.

 

Burza cenných papierov v Bratislave a.s.

www.bsse.sk

Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. vznikla dňa 15.marca 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi v Slovenskej republike. Od  26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo dňa 26. marca 2008 na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému (MTF). Obchodovať na BCPB sa začalo 6. apríla 1993.

BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť sa riadi najmä zákonom č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, ostatnými právnymi predpismi a Burzovými pravidlami. BCPB funguje na členskom princípe, čo znamená, že priamo uzatvárať burzové obchody môžu len jej členovia, príp. Národná banka Slovenska.

BCPB sa v roku 2000 stala členom – korešpondentom Európskej federácie búrz (FESE). V nadväznosti na postupujúci proces prispôsobovania legislatívy SR v oblasti kapitálového trhu prácu Európskej únie bola v roku 2002 prijatá za asociovaného člena FESE. V nadväznosti na vstup SR do Európskej únie je BCPB od 1. júna 2004 riadnym členom FESE.

MH Manažment, a.s.                                    75,94%

Patria Finance, a.s.                                        11,77%

Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s.                5,07%

Slovenská sporiteľňa, a.s.                              3,93%

Ostatní                                                           3,29%

BCPB organizuje obchodovanie s cennými papiermi na regulovanom trhu a na mnohostrannom obchodnom systéme – MTF. Regulovaný trh je členený na trh kótovaných cenných papierov a regulovaný trh. Predmetom obchodov na regulovanom trhu sú akcie, dlhopisy a podielové listy uzatvorených podielových fondov.

Obchodovanie s cennými papiermi prebieha denne v rámci určeného časového harmonogramu v jednotlivých modulov obchodovania prostredníctvom elektronického burzového operačného systému. Podľa spôsobu a dôvodu uzatvorenia sa burzové obchody členia na kurzotvorné, priame, repo obchody a obchody uzatvorené na základe vyhlásenej ponuky na prevzatie.

Kurzotvorné obchody možno uzatvárať v nasledovných moduloch elektronického burzového operačného systému:

  • Modul aukčného obchodovania – obchodovanie pri jednej cene – fixing
  • Modul kontinuálneho obchodovania – priebežné obchodovanie založené na princípe cenovej a následne časovej priority v rámci prípustného cenového pásma.
  • Modul obchodovania s tvorcami trhu – obchodovanie s cennými papiermi určených emisií na princípe povinnosti príslušného tvorcu trhu kótovať predajnú a nákupnú cenu cenného papiera príslušnej emisie.

Zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov zabezpečuje Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. a pri kurzotvorných obchodoch je uskutočňované na princípe dodania proti zaplateniu do troch dní od ich uzavretia. Priame a repo obchody sú vyrovnávané podľa požiadavky členov najviac však v lehote do 15 dní a je možné ich vyrovnať bez zabezpečovania finančného protiplnenia.

Akciovým indexom BCPB je Slovenský akciový index – SAX, ktorý je kapitálovo váženým indexom, ktorý odzrkadľuje celkovú zmenu majetku spojenú s investovaním do akcií zaradených do indexu. Do indexu SAX sú zaradené len akcie spoločností z trhu kótovaných cenných papierov.

V roku 1995 bol zriadený Burzový rozhodcovský súd (ďalej len „BRS”), ktorého hlavnou úlohou je riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov, ale i transakcií uskutočnených mimo burzy. BRS je stála a nezávislá inštitúcia. Podmienkou začatia konania je slobodná vôľa oboch strán prerokúvať daný spor pred BRS, potvrdená rozhodcovskou zmluvou, ktorú podpíšu obe zúčastnené strany.

Slovenská komora audítorov

http://www.skau.sk

 Audítorská profesia v Slovenskej republike je riadená zákonom č. 540/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008 (ďalej len „zákon o audítoroch“). V súčasnosti má Slovenská komora audítorov (ďalej len „SKAU“) 1 070 členov – fyzických a právnických osôb.

Reguláciu audítorskej profesie v EÚ zabezpečuje 8. Direktíva EÚ o štatutárnom audite a zákon o audítoroch musí byť v súlade s touto direktívou. Zákon určuje postavenie SKAU, úlohy, ako aj požiadavky na reguláciu vstupu do audítorskej profesie.

SKAU má okrem zabezpečovania úloh v SR významné medzinárodné väzby a tomu zodpovedajúce postavenie. V roku 2001 sa SKAU stala členom medzinárodnej federácie audítorov – IFAC a v roku 2002 členom európskej federácie audítorov – FEE. Od roku 2004 sa v Slovenskej republike pri audite a súvisiacich službách používajú Medzinárodné audítorské štandardy – ISA a Etický kódex IFAC. SKAU má významnú úlohu aj v procese tvorby, prekladov a pripomienkovania medzinárodných štandardov pre oblasť auditu.

Na základe rýchleho a bezprecedentného pokroku audítorskej profesie v SR bola Slovenská komora audítorov odporučená Svetovou Bankou ako implementačná jednotka pre pilotný projekt reformy účtovníctva a audítorstva, ktorý sa v SR začal v roku 2003 a bol ukončený v marci 2006 výrazným úspechom. Svetová Banka označuje SR za lídra reforiem v tejto oblasti a oslovuje SKAU pre spoluprácu v rozširovaní reforiem do ďalších krajín strednej a východnej Európy.

SKAU má rozsiahle medzinárodné kontakty v Európe a bilaterálne zmluvy o spolupráci s profesnými organizáciami v krajinách tzv. „starej Európy“, V4, ako aj ostatnými organizáciami, čo jej umožňuje organizovať každoročne medzinárodné konferencie a aplikovať najnovšie procesy v oblasti vzdelávania a praxe svojich členov. Slovenskí audítori sa v relatívne krátkom čase dostali na úroveň audítorov najväčších medzinárodných firiem a v mnohých oblastiach sú schopní poskytovať odborné informácie vyššej kvality v porovnaní s audítormi mimo SR (najmä oblasť poznania fiškálnej, daňovej a sociálnej legislatívy SR a medzinárodných štandardov).

Prepojenie SKAU na medzinárodné inštitúcie je spojené s príslušnými výdavkami, ktoré audítori financujú zo svojich poplatkov. SKAU nie je nijakými väzbami napojená na štátny alebo akýkoľvek iný verejný rozpočet. Výdavky na členstvo v IFAC, FEE a aktívna práca vo výboroch mimoeurópskych a európskych inštitúcií dosahujú ročne cca 60 tis. EUR – 73 tis. EUR (cca 5 – 8% rozpočtu), čo predstavuje ročne cca 62 EUR na člena. Ďalšie výdavky sú spojené s administráciou záležitostí pre členov SKAU, vyžadovaných európskymi smernicami. SKAU dnes predstavuje modernú spoločnosť orientovanú prednostne na servis pre svojich členov. Je riadená orgánmi, ktorých členovia sú priamo volenými členskou základňou komory.

SKAU má dnes pravdepodobne najprogresívnejšie nominačné procedúry pre voľby do orgánov komory, aké by jej mohli závidieť nielen dobrovoľné či povinné združenia, ale aj mnohé politické strany. Voľba na každé miesto v ktoromkoľvek orgáne SKAU prebieha priamou voľbou členskej základne, a to povinne minimálne z dvoch ponúk. Tento spôsob nominácie zabraňuje direktívnemu obsadzovaniu pozícií nominovaním zhora.

Slovenská komora certifikovaných účtovníkov

http://www.skcu.sk

Slovenská komora certifikovaných účtovníkov vznikla v roku 1990, keď pôsobila ešte pod názvom Slovenský zväz účtovníkov a audítorov. V roku 1992 vznikol samostatný Slovenský zväz účtovníkov, ktorý sa v roku 2002 premenoval na Slovenskú komoru certifikovaných účtovníkov.

Poslaním Slovenskej komory certifikovaných účtovníkov je:

    – združovanie účtovníkov Slovenskej republiky,

    – zvyšovanie úrovne a celkovej kvality profesie účtovníka,

    – rozvoj teórie a praxe účtovníctva a

    – zabezpečovanie celoživotného vzdelávania účtovníkov.

Slovenská komora certifikovaných účtovníkov spolupracuje s ostatnými profesijnými organizáciami ako sú Slovenská komora audítorov a Slovenská komora daňových poradcov, zároveň pôsobí ako partner so Svazom účetních Česká republika, Institutom Svazu účetních, Ministerstvom financií SR, Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Katedrou účtovníctva a audítorstva Fakulty hospodárskej informatiky, Ekonomickej univerzity v Bratislave a pod.

Jednou z najdôležitejších činností Slovenskej komory certifikovaných účtovníkov je zabezpečenie vzdelávania účtovníkov. Z tohto dôvodu organizuje Slovenská komora certifikovaných účtovníkov ucelený systém vzdelávania, ktorý sa orientuje na celoživotné vzdelávanie a zahŕňa komplexnú problematiku od účtovníctva, medzinárodných štandardov až po dane.

Jedným z najdôležitejších vzdelávacích programov je Projekt certifikácie profesie účtovník v Slovenskej republike, ktorý je akreditovaný Ministerstvom školstva SR a zároveň medzinárodnou vzdelávacou inštitúciou ACCA (the Association of Chartered Certified Accountants). Nemenej dôležitým je aj vzdelávací program IFRS špecialista, ktorý Slovenská komora certifikovaných účtovníkov organizuje na základe zakúpenej licencie.

Vzdelávanie dopĺňajú ďalej odborné semináre z oblastí postupov účtovania pre podnikateľov, postupov účtovania pre verejný sektor, medzinárodných účtovných štandardov IAS/IFRS, daňovej problematiky (daň z príjmov, DPH) atď.

Slovenská komora daňových poradcov

www.skdp.sk

Slovenská komora daňových poradcov je profesijnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje daňových poradcov zapísaných v zozname vedenom komorou na základe osobitného zákona č. 78/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento zákon určuje postavenie komory a jej právomoc pri vydávaní osvedčení oprávňujúcich poskytovať daňové poradenstvo fyzickým alebo právnickým osobám. Týmto zákonom a jeho novelami č. 249/1994 Z.z., č.101/1995 Z.z., č. 378/1996 Z.z., č. 68/2005 Z.z. a č. 136/2010 Z.z., sa určujú všetky základné vzájomné záväzky komory voči svojim členom a povinnosti členov voči komore. Len komora za zákonom stanovených podmienok môže zapísať do zoznamu komory daňového poradcu na základe splnenia predpísaných podmienok, kde popri úspešnom vykonaní náročných skúšok, ktorými sa overujú odborné schopnosti kandidáta, sa kladie dôraz na morálnu bezúhonnosť a dlhodobé praktické odborné skúsenosti v odbore.

Sídlom komory je Banská Bystrica. Priestory, v ktorých sa nachádza, sú pamiatkovo chránený objekt na námestí SNP č.7. Po čiastočnej interiérovej úprave priestorov, ktoré dýchajú stredovekom, sa sem presťahovala z miesta jej provizórneho sídla. Aj keď tieto priestory nie sú vo vlastníctve komory, jej interiérová dispozícia a umiestnenie priamo v strede historického jadra mesta vytvárajú dôstojné miesto pre sídlo komory.

Komora ochraňuje oprávnené záujmy svojich členov, vytvára vhodné podmienky na ich ďalší odborný rast tým, že zabezpečuje v samostatnom vzdelávacom systéme komory svojim členom aktuálne informácie o aktualizácii a zmenách daňových zákonov. Podľa potreby a na základe svojho disciplinárneho poriadku a disciplinárnej komisie zabezpečuje, aby postupy daňových poradcov – členov komory v praxi boli vykonávané v súlade s týmto poriadkom a etickým kódexom daňového poradcu.

Komora je teda organizáciou, ktorá popri tom, že združuje daňových poradcov, ktorí sú jediní v SR oprávnení vykonávať daňové poradenstvo, poskytuje profesijnú ochranu týmto daňovým poradcom a asistentom daňových poradcov, zabezpečuje pre nich pravidelné vzdelávanie a podieľa sa na sprístupňovaní dôležitých odborných informácií významných pre poskytovanie daňového poradenstva.

Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) začala svoju činnosť bezprostredne po ustanovujúcom valnom zhromaždení v roku 1992. V tomto roku začalo pôsobiť prvých 88 daňových poradcov. Od tohoto obdobia do súčasnosti vzrástol počet daňových poradcov – členov SKDP na 798. V súčasnom období je v zozname SKDP zapísaných aj 90 právnických osôb oprávnených vykonávať daňové poradenstvo.

SKDP je vnútorne organizovaná regionálne, t.j. sú vytvorené regionálne komory tak, aby mohli poskytovať lepšie vzdelávací a informačný servis pre svojich členov a súčasne aby sa vytvorila vhodnejšia komunikácia komory a daňových poradcov s podnikateľskou sférou. Práve v týchto regionálnych kanceláriách komory v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach sú poskytované úplné a relevantné informácie o činnosti komory, o možnostiach akým spôsobom pracujú a poskytujú služby daňoví poradcovia svojim klientom. Na týchto miestach možno získať úplný adresár daňových poradcov.

Nosnou líniou ďalšej činnosti komory je príprava nových daňových poradcov, ktorí budú pôsobiť v daňovom poradenstve adekvátne potrebám súčasnej hospodárskej praxe. Na príprave nových daňových poradcov sa podieľa aj dcérska spoločnosť Akadémia daňových poradcov s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorú komora v r. 1995 zriadila so svojou 100%-nou kapitálovou účasťou. Táto spoločnosť je orientovaná aj na organizáciu vzdelávacej a vydavateľskej činnosti a to nielen pre daňových poradcov – členov komory, ale aj pre iné skupiny, pre podnikateľskú sféru.

Popri týchto aktivitách komora dala do prevádzky vnútorný informačný systém – Baltazár, ktorý je sprístupnený členom prostredníctvom siete Internet. V sídle komory a jej regionálnych komorách sa do tohoto systému ukladajú informácie potrebné k činnosti daňových poradcov, ktorí čerpajú tieto informácie z centrálne uložených databáz. Takéto riešenie je neobvyklé aj vo vyspelých európskych krajinách. V tomto smere riešenie patrí k najpokrokovejším riešeniam v sprístupňovaní informácií relevantných s činnosťou daňového poradcu.

K ďalším prioritám SKDP patrí:

  • spolupráca s MF SR na skvalitňovaní daňovej legislatívy a pri skvalitňovaní procesu vzdelávania všetkých účastníkov daňového prostredia v SR
  • komora vzhľadom na svoje postupné kroky, ktoré vykonala pre vstup do medzinárodnej organizácie združujúcej národné organizácie (komory) v CFE, zabezpečila, že sa z člena pozorovateľa (boli sme prijatí v roku 1995) stala v roku 2000 riadnou členskou krajinou v tejto prestížnej celoeurópskej organizácii
  • k ďalším zámerom komory patrí výraznejšia aktivita pri interpretácii zmien v kvalite daňového prostredia, v rámci ktorej sa viac sprístupnia zložité súvislosti daňového prostredia
  • významný krok k ďalšiemu zvýšeniu profesijnej identifikácie a vytvorenia primeranosti medzi potrebami hospodárskej praxe v oblasti daňového poradenstva patrí rozvoj regionálnych pracovísk komory, ktoré môžu podstatne produktívnejšie reagovať na potreby “trhu” daňového poradenstva.

Popri členstve v CFE je SKDP členom aj v medzinárodnom výbore založenom z iniciatívy Rakúskej a Nemeckej daňovej komory. V tomto výbore aktívne pracujú naši členovia, ktorí boli delegovaní prezídiom komory. Tento medzinárodný výbor sa zaoberá poznávacou analýzou účtovníctva a zdaňovaním právnických a fyzických osôb a správou daní v jednotlivých štátoch. Jednotlivé pracovné skupiny pracujú na konkrétnych formách, ktoré po spracovaní budú k dispozícii na zverejnenie v jednotlivých štátoch. SKDP pripravuje takéto vydania vo viacjazyčnej verzii.

Popri týchto zahraničných aktivitách komory SKDP aktívne spolupracuje s niektorými daňovými komorami v zahraničí, najmä s Rakúskou a Českou komorou.

Komora má vzhľadom na súčasný vývoj v rozvoji podnikateľských subjektov stále rastúci význam.

Slovenská komora daňových poradcov je jedinou oprávnenou organizáciou podľa zákona, ktorá môže združovať a poskytovať oprávnenie svojim členom na poskytovanie daňového poradenstva.